Čarovná jeseň

 

Volá ma jeseň príď ku mne,

tie hlasy pestrej jesene.

Vetrík pofukuje sem i tam,

zaspievaj mi pesničku, modlikám.

 

Zlatisté lístky hladkajú ma po líčkach

a ja zabúdam na všetky slovíčka.

Zabúdam aj na tie moje trápenia,

veď jeseň mi oči i myseľ farbou zapĺňa.

 

Šu-šu-šu, šemotia vetvičky,

a veselo mudrujú sovičky.

Že už za dverami zima je,

Jeseň s ňou o žezlo bojuje.

 

Pomaly odídu nám tieto krásne farby,

svet sa na bielo zafarbí.

Počuť už silný vetra hlas,

jeseň zanechá farebné spomienky v nás.

 

Dominika Božeková

8. A ZŠ s MŠ Ľubochňa

 

                         Čas krásy  

 

                         Jeseň, to je veľká dáma,   

                         rukou nám vždy zamáva.   

                         Šaty robené z lístia,  

                         uplietla ich víla z čarovného prútia.            

              

                         Slniečko sa doširoka usmieva,  

                         a vetrík si veselo fúka.  

                         Srnky sa pasú na lúčkach,  

                         lienky behajú v papučkách. 

                         

                         Kvapôčky dažďa stekajú,

                         po celej krajine sa ligotajú.

                         Stromy zhodili svoju pelerínu, 

                         čakajú na dlhú pani Zimu.

 

                         Vtáčiky opúšťajú milujúcu krajinku,

                         odchádzajú so srdcom plným zármutku.

                         Tráva je už obschnutá

                          a jeseň svojou krásou opitá.      

 

                           Tímea Figová

                           8. A trieda ZŠ s MŠ Ľubochňa