Digitalizácia Ľubochnianskeho náučného chodníka

Nakoľko sa naša škola zapojila do projektu Digiškola, obdržala sadu 20 tabletov a ďalšiu didaktickú techniku. Participáciou na projekte sa škola zaviazala vypracovať 2 projekty práve pomocou získaných tabletov.Téma Máme radi Slovensko bola spoločná pre všetky zapojené školy a z tohoto dôvodu sme sa rozhodli do tabletového projektu zaradiť práve Ľubochniansky náučný chodník. Predkladaný materiál predstavuje stručný prehľad k výstupnému videu.
 

Stručný úvod do histórie a významu Ľubochne
 

    Prvá zmienka o miestnom názve pochádza z roku 1625, kde sa Ľubochňa spomína ako malá osada susednej obce Hubová (vtedy Gombáš), ktorej majiteľom bolo panstvo hradu Likava. Osada mala len niekoľko trvalých obyvateľov – lesných robotníkov, hájnikov a rybárov. Názov obce sa menil od Lubohna (r. 1880), cez Lubochna (r.1886), Fenyóháza (r.1895), Lubochňa (r.1918) až po dnešné Ľubochňa.

V doline bola sklárska huta likavského panstva, v bočných dolinách sa pálilo drevené uhlie, boli  tu píly na vodný a parný pohon. Začiatkom 19. storočia vznikol železný hámor na spracovanie surového železa, dovážaného z Liptovského Hrádku na pltiach.

    Od deväťdesiatych rokov 19. storočia sa Ľubochňa rozvíja ako podhorské klimatické kúpele. Presnejšie od roku 1894 bola osada Ľubochňa (patriaca k obci Gombáš až do 1.1. 1951) využívaná ako verejné letovisko. Súkromní podnikatelia, maďarská a židovská šľachta tu postavili 16 víl. V roku 1897 boli v Ľubochni založené klimatické kúpele a vystavané štátne liečebné domy. Vďaka tomu Ľubochňa mala prvú kanalizáciu v okrese.

    Rozvoj Ľubochne je spojený s menom grófa Andrása Bethlena, zakladateľa Tatranskej Lomnice, s ktorou má obec podobnú architektúru. V tomto období boli postavené viaceré štátne hotely, sieť súkromných sídiel členov uhorskej vlády, parky, vodoliečebný kúpeľný dom, tenisové kurty a plaváreň. Výstavba bola realizovaná v secesnom štýle s drevenou hrazdenou architektúrou.

    Ľubochnianske kúpele navštívilo veľa významných ľudí ešte za Rakúsko – Uhorska, no i po vzniku Česko – Slovenska.

V roku 1919 prišli do Ľubochne českí spisovatelia Otokar Březina (predstaviteľ českej verzie svetového symbolizmu a kandidát na Nobelovu cenu za literatúru) a Jakub Deml (katolícky kňaz, básnik, prozaik, prekladateľ, polemik, esejista a publicista českej katolíckej moderny).

Rok po nich dvaja velikáni a hviezdy nášho básnického neba Pavol Országh Hviezdoslav a Ľudmila Riznerová Podjavorinská, ktorí tu trávili v júli r. 1920 svoju dovolenku. Ľ. Podjavorinská tu napísala báseň Ľubochniansky telefón (bola publikovaná v časopise Živena v r. 1921), ktorú venovala Hviezdoslavovi a Ľubochni.

O niečo neskôr napísala Ľ. Podjavorinská Hviezdoslavovi: ,,Nuž ráčte teraz prijať môj srdečný prívet v rozpomienke na útulný, premilý pobyt v rozkošnej Ľubochni. Len teraz viem oceniť, ako nám tam bolo dobre! ... “

    V rokoch 1903 – 1904 tu bola postavená úzkokoľajná lesná železnica. Slúžila na odvoz dreva z Ľubochnianskej doliny cez obec na pílu (až ku hlavnému železničnému ťahu). Ako určitá atrakcia príležitostne prepravovala turistov a kúpeľných hostí. Po energetickej stránke bola napojená na hydroelektráreň v hornej časti obce, unikát svojho času, ktorá dokázala zásobovať elektrinou okrem železnice celé verejné osvetlenie obce i domácností

    Z historického a spoločenského hľadiska je Ľubochňa v našich novodobých dejinách spojená s pamätným zjazdom ľavice sociálnej demokracie Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny, ktorý sa konal v Kollárovom dome 16. januára 1921.

    Ľubochňa je úzko spätá s menom akademika – univerzitného profesora PhDr. Ľudovíta Nováka, DrSc. (významného jazykovedca, dekana FF SU v Bratislave, pracovníka FF UPJŠ v Prešove a PF UK v Trnave, zakladateľa Slovenskej akadémie vied a umení), ktorý tu žil so svojou manželkou a troma dcérami. Počas svojho aktívneho života načas z Ľubochne odišiel. Po odchode na dôchodok sa v roku  1985 definitívne vrátil a tu aj 17. 9. 1992 vo veku 84 rokov  zomrel.

    Svoje detstvo v Ľubochni prežil aj známi slovenský spisovateľ Peter Štrelinger. Prvých päť rokov školskej dochádzky chodil do školy v Ľubochni, neskôr v susednej obci Stankovany. O Ľubochni napísal román Salakúzy.

    Dnes má obec okolo 1100 obyvateľov. Je zaradená do sústavy kúpeľných miest na Slovensku, pričom endokrinologický liečebný ústav je jediný svojho druhu v Slovenskej republike.

    Ľubochnianska dolina je najdlhšia dolina Veľkej Fatry, vyznačujúca sa značnou koncentráciou prírodných hodnôt. Územie bolo vyhlásené za CHKO 28. decembra 1973.

     Trasa náučného chodníka z doliny odkrajuje len veľmi malú časť. Zastávky sú volené tak, že prepájajú históriu s prírodou. 

(text © Stela Medžová)

Odkazy k nafotografovným materiálom:

Foto_Vyber_k_naucnemu_chodniku_I.mp4

Foto_Vyber_k_naucnemu_chodniku_II.mp4